Blog.sk

Absolútne nič v prírode sa nedeje samo od seba! Všetko v nej je dokonale riadené! No a inteligencia, ktorá to riadi bola starovekými národmi, či už Slovanmi, Germánmi, Grékmi, alebo Rimanmi personifikovaná a zosobnená do podoby „bohov“, ktorých uctievali. Každý z nich mal na starosti celkom konkrétny druh prírodného diania, pričom dávne národy túto inteligenciu naozaj reálne vnímali a dokázali s ňou aj komunikovať.

Aká bola duchovnosť našich slovanských predkov pred príchodom Cyrila a Metoda? Je naozaj iba nejakými bájami to, v čo verili, čo uctievali a čo považovali za realitu? Kým boli v skutočnosti ich takzvaní „bohovia“?

Hľa, Svetlo a Sila veľkého, jediného a vševládneho Boha prúdia stvorením! A ty, nepatrný a malý človiečik, ktorý si iba zrnkom prachu pred nezmernosťou majestátu Najvyššieho môžeš i napriek všetkej svojej nepatrnosti stáť v žiare jeho Svetla a v prúde jeho Sily. Ak len trochu chceš, môžu ťa podporovať, ochraňovať a pomáhať ti. Môžu prepožičať večné trvanie všetkým tvojim dielam. Môžu ti priniesť víťazstvo a zdar vo všetkom, čo činíš.

Ježiš hovoril, že máme nastaviť aj druhé líce, ak nás niekto udrie po jednom. On sám sa však podľa tejto zásady nezachoval. Keď bol totiž vypočúvaný pred veľkňazom, jeden zo sluhov ho udrel, ale on nenastavil druhé líce, ale ohradil sa: „Ak som zle hovoril, usvedč ma z toho! Ak však správne, potom prečo ma biješ?!“ Ako vysvetliť tento rozpor? Prečo Ježiš nerešpektoval vlastné slová?

Život, alebo smrť! Dobro, alebo zlo! Pokoj, alebo nepokoj! Múdrosť, alebo hlúposť! To prvé je neoddeliteľne spojené s rešpektovaním Vôle Najvyššieho a jeho Zákonov, kým to druhé je naopak spojené s ignorovaním jeho Vôle a jeho Zákonov. To prvé je spojené s bohatým požehnaním všetkého dobrého, kým to druhé s cestou zla a nešťastia.

Ako hore, tak i dolu! Ako na nebesiach, tak i na zemi! Ako sa v noci na nehybnej hladine jazera zrkadlí celá veľkoleposť hviezdnej oblohy, presne tak sa môže v našom vnútri a mysli zrkadliť múdrosť ducha.

Existujú ľudia, ktorí sú veľkými priaznivcami Slovanov a slovanstva v jeho najautentickejšej podobe, s ktorou je neoddeliteľne spojené naše pôvodné, dávne duchovno. Avšak žiaľ, mnohí z nich majú jednu neblahú črtu. A síce, priam neprekonateľnú antipatiu voči kresťanstvu. Majú na to samozrejme mnoho oprávnených dôvodov, ale treba si uvedomiť, že tým veci Slovanstva v skutočnosti veľmi škodia. A my si teraz ukážme, v čom konkrétne spočíva táto škoda.

Je žiaľ objektívnym faktom, že kresťanstvo spôsobilo počas svojej dlhej histórie veľké množstvo zla. Má na svedomí veľa bolesti, nešťastia a dokonca i ľudských životov. Viď križiacke vojny, inkvizícia a podobne. A práve kvôli všetkej tejto historicky objektívne dokazateľnej negativite dnes veľa ľudí na kresťanstvo zanevrelo. Odvrhujú ho ako celok, pričom si ale neuvedomujú, že tým zároveň odvrhujú i vysoké duchovné učenie, ktoré by im mohlo výrazne pomôcť v ich osobnom, čisto ľudskom vývoji, ale predovšetkým v ich vývoji duchovnom.

Nadbytok informácií z duchovnej oblasti môže mať za následok až dokonca čosi takého, ako je duchovná smrť. Ale presne rovnako je to aj s ich fatálnym nedostatkom. Kvôli lepšiemu pochopeniu môžeme použiť príklad výživy nášho fyzického tela. Ak dlho trpíme hladom, môžeme zomrieť. Ale rovnako môžeme zomrieť i vtedy, ak sa dlhodobo prejedáme. Každý extrém je totiž škodlivý.

Pri pohľade do histórie zisťujeme, že nevyhnutná vzájomná konfrontácia medzi kresťanstvom a pôvodnou duchovnosťou Slovanov prebehla v podstate tým najhorším spôsobom, akým vôbec prebehnúť mohla. Duchovno dávnych Slovanov bolo totiž kresťanmi vnímané ako čisté pohanstvo, čiže ako čosi, čo nemá žiadneho práva na existenciu. To reálne znamenalo rôzne sankcie, perzekúcie, potláčanie, prenasledovanie, či dokonca priamu fyzickú likvidáciu.

USB/Dnes

Skúsme sa na chvíľu vžiť do postavenia človeka, pokúšajúceho sa zorientovať v súčasnej nepriehľadnej spleti rôznych duchovných smerov a učení. Do postavenia človeka, ktorý sa v zmesi toho všetkého snaží nájsť to pravé. Ak bude mať šťastie, po mnohých peripetiách napokon narazí na kresťanstvo a jeho hodnoty. Pozná ho, ako vrchol všetkých duchovných snáh a začne so záujmom skúmať základy tohto, pre neho úplne nového učenia.

Existujú obdobia v roku, ako napríklad Vianoce, alebo Veľká Noc, kedy sa v Európe, ako nejaký archaický pozostatok jej kresťanskej minulosti zvykne oveľa intenzívnejšie vyslovovať slovné spojenie: Božia Láska. A táto Láska vraj miluje absolútne všetkých bez rozdielu, čím v pohodlných a konzumných ľuďoch dneška vytvára ilúziu akejsi neobmedzenej láskyplnosti, prúdiacej ku ním od Stvoriteľa.

Kto prežil stratu niekoho veľmi blízkeho bude asi vedieť, o čom je reč. Kto totiž stratil človeka, ktorého si vážil, ktorému rozumel, ktorý bol jeho oporou, ktorého miloval a ktorý bol preňho nepostrádateľný, ten určite pozná ten pocit, akoby sa náhle zrútil svet. Akoby náhle zastal čas a všetko stratilo svoj zmysel. Akoby dostal ťažký úder.