Blog.sk

Len do žatvy! Tieto slová visia nad ľudstvom ako Damoklov meč! Sú výstrahou! Sú upozornením na to, že na zemi nebude pospolu dobro a zlo donekonečna, čo znamená definitívny koniec pre všetkých, ktorí stoja na strane zla. Znamená to ich záhubu! Ich zničenie!

USB/Kulturni naladovky

Jednou z prvoradých povinností človeka je poznať svoje miesto vo stvorení. Poznať kam presne patrí a akú pozíciu má zaujímať vo vzťahu ku skutočnej Moci, Sile a Veľkosti, to jest voči Bohu. Vo vzťahu k Najvyššiemu, vo vzťahu k jeho prenesmiernej velebnosti je naše miesto na kolenách a tvárou v prachu, pretože my ako ľudia sme tak nesmierne nepatrnými, že už len pri vyslovení tohto vznešeného pojmu sa nás musí zmocniť posvätná bázeň a najhlbšia úcta.

USB/Kulturni naladovky

Ó Hospodine, netresci ma v svojom hneve a nekáraj ma v svojej prchlivosti! Lebo Tvoje šípy uviazli vo mne a Tvoja ruka na mňa doľahla. Nič zdravého niet v mojom tele pre Tvoj hnev, nič celého niet v mojich kostiach pre môj hriech. Lebo moje neprávosti siahajú mi nad hlavu, sú pre mňa ťažšie ako ťažké bremä. Páchnu a hnisajú mi rany pre moje bláznovstvo.

Nevzbĺkni hnevom proti zlosynom, nezáviď páchateľom bezprávia, lebo rýchle uschnú ako tráva a uvädnú ako zelená bylina. Dôveruj Hospodinu a čiň dobre, bývaj v krajine, pravdu ostrihaj! Raduj sa v Hospodinu a dá ti, po čom ti srdce túži. Uvaľ na Hospodina svoju cestu, dúfaj v neho, a on vykoná. Vyvedie tvoju pravdu ako svetlo a tvoje právo ako jasné poludnie.

Nikdy nerob iným to , čo nechceš aby robili tebe

Ako to vôbec môže Stvoriteľ dopustiť!? Ako sa vôbec môže na niečo takéhoto hrozného dívať!? Veď keby existoval, nebolo by možné, aby sa diali takéto veci! Ľudia, ba dokonca aj takí, ktorí nikdy neverili v Boha často vyslovujú podobné slová, keď bývajú vystavení nešťastiu a rozličným tragédiám. Ako je to ale v skutočnosti? Prečo Stvoriteľ dopúšťa mnohé hrozné veci a prečo sa na ne pokojne díva?

Modlitba Otčenáš nebola nikdy tým, za čo ju ľudia po celé stáročia považovali. Nikdy totiž nebola iba modlitbou, to jest niečím, čo má byť odriekané v domnení, že práve používaním týchto slov sa správne modlíme.

Bezbožný má v srdci slová neprávosti, niet pri ňom bázne pred Bohom. Lebo sám sebe príliš lichotí, než aby odhalil svoju neprávosť a nenávidel ju. Slová jeho úst sú neprávosť a klam, prestal múdre a dobre konať. Na svojom lôžku snuje neprávosť, na ceste nedobrej sa postavil, zlého sa neštíti. Ó Hospodine, po nebesia siaha Tvoja milosť, až po oblaky Tvoja vernosť.

Duchovne usilujúci ľudia zvyknú navštevovať pobožnosti, zúčastňovať sa rôznych stretnutí, čítať hodnotné duchovné texty, alebo sa inak duchovne vzdelávať. Všetky tieto užitočné a potrebné podnety však v skutočnosti vypĺňajú iba nepatrný zlomok celkového času ich pozemského bytia, pretože jeho absolútnu väčšinu tvorí najobyčajnejšia, každodenná všednosť.

CB28 / DNES

Broj, Hospodine, proti tým, čo broja proti mne! Bojuj proti tým, čo proti mne bojujú! Uchop štít a pavézu, povstaň mi na pomoc! Vytiahni oštep a zataras cestu tým, čo ma prenasledujú! Povedz mojej duši: Som tvoja spása. Nech sa hanbia a pýria tí, ktorí mi siahajú na život, nech s hanbou cúvnu tí, čo zamýšľajú moje nešťastie. Nech sú sťa pleva vo vetre a anjel Hospodinov nech ich odbíja.

Možno neuveríte, ale tieto dva druhy našej potreby po uspokojení majú k sebe veľmi blízko. Tak veľmi blízko, že väčšine ľudí sa zlievajú dokopy, čoho dôsledkom však je, že práve kvôli tomu zostávajú po celý svoj život nenaplnení a neuspokojení. Svojim priam horúčkovitým a nadmerným uspokojovaním telesnosti sa totiž nevedome snažia uspokojiť i svoje potreby duchovné. To ale možné nie je a preto ich duchovná zložka osobnosti zostáva trvalo nenaplnená, čoho nevyhnutným dôsledkom je pociťovanie nenaplnenia celého bytia.

Všetci, vrátane jasnovidných ľudí samotných by si mali uvedomiť, že ak je niekto vidiaci, nie je zároveň vševediaci. Lebo vidieť a mať určitú schopnosť zrenia do jemnejších úrovní je jedna vec a vedieť, čiže blížiť sa k poznaniu Pravdy a k poznaniu Zákonov vo stvorení je vec druhá.