Blog.sk

Verím v lásku, počujem krásu, obtrelo sa mi šťastie o plece. Neviem, ako chutí smrť. Jej kroky nepočuť, vôňa jej tela nie je, o jej dotyku nik živý nevie. Ako vlastne vyzerá?

Verím v lásku, počujem krásu, obtrelo sa mi šťastie o plece. Neviem, ako chutí smrť. Jej kroky nepočuť, vôňa jej tela nie je, o jej dotyku nik živý nevie. Ako vlastne vyzerá?

Z hlbín bytosti slová sa vynárajú, z hlbín a lesného ticha. Hora dýcha večerným opojením chladným snehom, Luna z oblohy sa prizerá... Duša je hladná po láske v sebe ponorená, chce sa rozdať, obísť nezranená len či sa to v dnešnom svete ešte dá?

Je už síce kúsok po ale ono to možno patrí do každej doby

...

Raz v jedno slnečné ráno, keď ma slnko zašteklilo, prvý krát som si pamätal, o čom sa mi v noci snilo. Ocitol som sa v krajine, alebo skôr planéte, bez vojen a bez závisti, viem čo na to poviete.