Blog.sk

Warning: tento článok má aj pointu.

chcem si vôbec potriasť pravicu so svojím Ja?

prvý po veľkonočnom pracovnom maratóne, prepletený oddychom s niekoľkými drobnými povinnosťami.

Po dlhšom odlúčení z pohľadu ľudskej relativity, som tu opäť medzi vami. Ak som niekomu chýbal, tak mu treba, veď aj bohovia občas musia oddychovať.

Uznanie. Asi každý po ňom túži. Každý človek predsa chce, aby si ho ľudia vážili, aby ho mali radi, aby ho vypočuli. Uznanie môže človek získať rôzdnym spôdobom. Dobrými známkami v škole, príjemným vystupovaním, úsmevom, rozumnými názormi. Ja som tiež kedysi chcela získať uznanie či už u učiteľov resp. profesorov škole, uznanie známych spolužiakov, kamarátov atď. Len ako to už chodí človek postupom času príde na to, že získať uznanie všetkých : to proste nejde pretože koľko ľudí toľko chutí a keby som sa mala každému prispôsobovať tak ako to jemu vyhovuje to by znamenalo, že by som postupom času začala strácať samu seba, v snahe vyhovieť by som to nebola už ja, pretože by som bola schovaná za masku pretvárky. V súčasnosti som už trochu staršia a okolo mňa sú ľudia, ktorý ma pokladajú za človeka, ktorému sa môžu zdôveriť, ktorý dokáže pomôcť, ale tiež sú okolo mňa ľudia, ktorý somnou nesúhlasia, ktorý by ma najradšej v zuboch roztrhlali, proste ľudia s ktorými si nerozumiem. Dokonca myslím, že ani mojí blízky niesu nadšený tým, že chcem študovať to čo som si vybrala a dúfajú, že ma to rýchlo prejde, ale nevadí pretože som pochopila, že není dôležité čo si o mne druhý myslia, ale to že som sama so sebou spokojná. I keď si občas poplačem preto lebo niekto nechce akceptovať moje rozhodnutie, alebo môj postoj tak som šťasná. Neviem čo má čaká a čo ma v živote stretne, len dúfam, že budem vo svojom živote šťasná. Že problémi prekonám a pôjdem ďalej.

Mám pocit, že čím som starší, čas plynie rýchlejšie. A tak som premýšľal, čím to možno je.