Blog.sk

Babka, otcova mama, spočiatku nebola nadšená naším návratom z Čiech, dala to synovi patrične najavo. Otec sa totiž oženil napriek jej nesúhlasu. (No, neviem si predstaviť mamu, ktorá by nejako nevystrčila pazúriky pri predstave, čo za ,,šelma“ bude celý život „obliehať jej dieťa“...) Neviem, aké výhrady mala voči našej mame, ale ani po rokoch to svojmu synovi nedokázala odpustiť.

Pridávam ďalšie pokračovanie. Nebudem písať litánie. Hlavne sech sa vám páči. edit: kapitola upravená. Prosím na váš názor na nový štýl písania a členenie jednotlivých postáv, aby som vedel či mám v tom naďalej pokračovať

Ja-diletant (pokial ide o dejiny slovenskeho sportu) som si zadala otazku. Kym vlasne bol clovek, na pamiatku ktoreho rokrocne na mostiku v Banskej Bystrici organizuju skokanske preteky...

..Zákonník práce....

básnenie...a nedám tým anjelom pokoj!

;-)

Ledva sa skončí máj, lásky čas, hneď prvého júna prichádzajú na rad jej následky, deti. A tak mi z toho dedukciou vyplýva, že oslavovať MDD by sme mali všetci, pretože je to oslava lásky, resp. jej plodov. Nech žije MDD.

Musíme držať pri SEBE inak sa rozpadneme jak dom z karát, vždy keď budeš padať ja ťa isto chytím pozri na mňa! Včera je preč a možno pre nás nie je žiadne zajtra, musíš mi veriť to je jediná šanca POĎ

na niečo, o čom nemám ani páru.. :)

...photography...

Bicyklom som sa dnes ráno (2.6.2009) vybral do vzdialenej chatovej oblasti, zhruba 10 kilometrov od Košíc na huby. (Roky tam chodím. Mám tam svoje miesta). Zhruba dva kilometre pred tou chatovou osadou je obec, ktorou som v danej chvíli prechádzal. Oproti išlo osobné vozidlo...

Mám rešpekt pred hadmi. Darmo bude niekto tvrdiť, že my ľudia im ubližujeme, ony nám nie! A čo ja viem, ktoré hadie cesty sú nimi vyznačkované? Ako mám chodiť po vysokej tráve, ked v nej môže byť zamaskovaný ako palička? Ani sa nenazdáte a je vám zahryznutý v lýtku, hoci ste ho nechceli ohroziť. Nikdy ma neuhryzol! Stretnutí s nimi som mala veľakrát a to je dôvod, ked počujem o hadoch niekoho básniť, alebo sa s ními láskať, že sa mi v ustach zbiehajú horké sliny a momentálne by som pľula. Nemohla som reagovať na blog Zuzky rozprávkárky

2. časť

kvapky na liste, listy, kvapky na viacerych listoch, listy a kvapky na liste

... a keďže od včera prší, musel sa Príbeh o láske tety Matyldy z Pera Arnošta Cezšvihhubu, bývalého knihovníka v hlavnom meste, teraz penzistu a kostolníka, narýchlo presunúť do jedinkej spoločenskej miestnosti. Najskôr sa uvažovalo o kostole, pán farár však túto variantu zamietli ako za nemiestnu. - Pomôcť to hej, to pomôžem, ale v kostole sa bordel robiť nebude, hulváti! – ráčil sa vyjadriť.

nič kresťanské..

Provokatér? Iba náhodný? V tej chvíli sa pani redaktorka Zuzana Koperová blížila ku mne s mikrofónom, že mi položí zopár otázok, sprevádzal ju kameraman. Sotva mi so slzami v očiach stihla položiť prvú otázku, začal sa na jej natrčenú ruku a mikrofón tlačiť štyridsiatnik v čiernej koženej bunde asi tak meter deväťdesiat vysoký. Robil sa opitý a prízvukom, akým zvyknú hovoriť obyvatelia dnes už bývalej Juhoslávie, začal narážať na moje predchádzajúce slová: – Čo ty spletaš o pánovi R. a železárňach?