Blog.sk

....V rokoch 1899 – 1913 sa zo slovenskej časti Uhorska, vysťahovalo do USA a Kanady takmer pol milióna ľudí, približne 17 percent vtedajšej populácie. ...

Horúčavy tohto leta doľahli na krajinu, na mestá i na dediny. Príroda trpí suchom, úroda je biedna. Ľudia sa však nad tým ani trochu nezamýšľajú. Práve naopak! Sú radi, že sa dovolenkové obdobie tak krásne vydarilo. V horúčave miest bolo na každom kroku možné vidieť sebavedome si vykračujúce mladé dievčatá, ale i staršie ženy, vystavujúce na obdiv svoje pekné telá. A každý, mimovoľne zachytený, obdivný pohľad zo strany mužov ich sebavedomie ešte pozdvihol. Leto je triumfom mladosti, krásy i telesnej dráždivosti, ktorá k tomu už akosi prirodzene patrí. Len sa dívajte, obdivujte a kochajte! Veď predsa život máme len jeden a preto si ho treba poriadne užiť. A to po všetkých stránkach.

Svetská spravodlivosť funguje asi tak slepo a necitlivo, ako uviedla istá pani v tomto príbehu: Pred deviatimi rokmi sa jedna matka pokúsila zabiť svoje desaťdňové dieťa a dostala podmienku. Sociálna kurátorka chcela neskôr dievčatko kontaktovať so svojou „mamou“, ale ona neprejavila ani najmenší záujem.

Prvý stupeň je stupňom konzumným a povrchným. Ide o stupeň vnímania iba toho, čo je na povrchu. Iba vonkajšku. Podľa tohto druhu ľudí, ktorých je žiaľ väčšina, je pravdou iba to, čo je reálne a viditeľné. Iba to, o čom sa píše v novinách a hovorí v televízii. Jednoducho to, čo sa prezentuje ako všeobecne uznávaná verejná mienka.

Určite ste niekedy aspoň letmo zhliadli zopár dielov oných nekonečných telenoviel, v ktorých sa neustále a dookola riešia tie najbanálnejšie problémy. Hlavné postavy sa s veľkou vervou vkladajú do svojich radostí, obáv, starostí, lások, nepriateľstiev, sporov, intríg, úkladov, úspechov, plánov a mnohého iného. Je to kolotoč, točiaci sa stále dookola.

...je smutné, že ani 70 rokov po skončení 2. svetovej vojny,ešte mnoho o nej nevieme...

Nikto by nemal so závisťou pozerať na iného, na jeho schopnosti, alebo na jeho životnú dráhu, pretože bytie každého z nás je výsostne individuálne. Je síce možné inšpirovať sa skúsenosťami iných, avšak v prvom rade treba hľadieť na svoju vlastnú životnú cestu, v ktorej sa naplňuje náš individuálny, osobný osud. Nie teda na iných, ale predovšetkým sám na seba by mal pozerať každý z nás.

Prevažná väčšina dnešných mužov a žien jedná vo vzťahoch medzi sebou spôsobom, ktorý možno definovať ako voľná láska. Alebo snáď ešte výstižnejšie, voľný sex. Medzi vzájomne sa poznávajúcou dvojicou k nemu totiž dochádza už po prvých stretnutiach, ak nie dokonca pri úplne prvom osobnom styku. Pár desiatok rokov nazad bolo takéto niečo ojedinelé, avšak takzvaný „pokrok“ nemožno zastaviť. Ľudia modernej doby žijú rýchlo a vo vzájomných vzťahoch medzi pohlaviami sa už takmer natrvalo udomácnilo to, čo možno nazvať voľnou a neviazanou láskou.

... Ústavný súd zrušil zákaz žobrania vzhľadom na to, že zákon žobranie neoznačuje ako priestupok, ani iné zákonné normy takéto konanie nezakazujú, nemôže ho preto zakázať ani mesto...

Jestvuje množstvo názorov, náboženstiev, duchovných prúdov a filozofických smerov, ktoré vykazujú väčšie, alebo menšie percento pravdy.

Čo podstatného chýba súčasnej koncepcii sexuálnej výchovy? Prečo tak poburuje určité skupiny obyvateľstva? A nie len u nás, ale aj na západe? Prečo i na tak pokrokovom západe prejavujú niektorí rodičia ostrý nesúhlas a svojim odmietaním účasti detí na vyučovaní sa neraz dobrovoľne vystavujú perzekúciam štátu? Vo vyhrotenej podobe dokonca až väzeniu?

Osobnosť priemerného človeka sa točí dookola v bludnom kruhu. V bludnom kruhu vlastných, osobných názorov. V obmedzenom a začarovanom kruhu vlastného chcenia, pričom väčšina ľudí si vôbec neuvedomuje nedostatočnosť takéhoto spôsobu myslenia a nazerania na život, ktorým, či si to už chceme priznať, alebo nie, staviame modlu svojmu „ja“. Nášmu „ja“, ktoré povyšujeme na to najvyššie čo jestvuje a ktorého potreby a názory sú pre nás najrozhodujúcejšie.

... budeme aj naďalej nevšímaví a ľahostajní, potom sa nedivme, že aj vek odchodu z tohto sveta, podľa „prirodzeného“ poriadku, bude tomu úmerne zodpovedať.

Rozšíreným javom dnešnej doby je všeobecné sťažovanie sa. Sťažovanie sa na politikov, ktorí klamú a kradnú, na nedostatok práce a zlé pracovné podmienky, na nízku mzdu, na zlé vzťahy medzi ľuďmi, na krízu a na mnoho iných vecí. No a každý z nás vidí príčiny tohto všetkého v niečom inom.

... zabrániť migrácii ľudí sa nedá. Jednak je to nehumanné a potom každý človek na Zemi chce žiť lepšie...