Blog.sk

... Na ten tiesnivý pocit, keď traja uniformovaní mladí chlapci, musia chodiť po cudzom mestečku, ktorého ulice sú síce biele od snehu, ale okrem vŕzgania snehu nič iné nepočujú a nikoho živého nevidia ...

Dokedy chceš, Hospodine, na mňa trvalo zabúdať? Dokedy budeš skrývať predo mnou svoju tvár? Dokedy mám nosiť starosť v duši? Dokedy v srdci žiaľ deň po dni? Dokiaľ sa bude nepriateľ vypínať nado mnou? Pohliadni, vyslyš ma, Hospodine, Bože môj!