Blog.sk

kazdu koncatinu som mu priviazala k jednemu rohu jeho velkej postele. nohy okolo clenkov obviazane biely spagatom, hladkym, prijemnym ale natolko pevnym, ze sa z neho nemohol dostat. ruky natiahnute k celu postele a povrazy na zapastiach, ktore sa s malymi uspechmi postupne zosmykovali. kontrolovala som ho po ocku, dotahovala som a upevnovala, aby sa nakoniec nemohol vysmyknut ani o kusok. ked uz lezal rozkroceny, roztiahnuty, rozplesknuty na posteli do velkeho X, vylozila som si dosku na zehlenie a pustila som sa do zehlenia. nic obycajnejsie som ani robit nemohla. 90 minut lezania na posteli... no nenechala som ho uplne bez povsimnutia. po kazdom pozehlenom tricku mohol dufat, ze sa mu budem chvilku venovat. drazdil ma svojim vystrcenym zadkom... nuz nie vzdy som odolala...

Slová „starcov“ ma prevedú cez každú galibu a udržia môj život v rovnováhe. Znejú: „i toto pominie"