Blog.sk

Ležal som na holej betónovej dlážke svojej cely v starých mierne smradľavých háboch. Rozmýšľal som, či by som sa nemohol cítiť dobre. Nemusel som ležať na zemi, ani na betóne, ale ležal som. Až neskôr som pochopil, že niekomu by sa to mohlo zdať trochu divné. Myslím zvonku. Držal som sa. Svet sa znovu dal do pohybu. A možno zase nastane. Nastane svet. Budem načúvať a bude zasa stáť. A to všetko v čase zlom ako skok z vodopádu do hĺbky tvrdej, hoci na dne je zase len voda.

"Určite sa ti ja dám šublerov dokaličiť. Rúž prines, jasný červený. Hubičkou budeš merať. Dnes nie, je doma žena nacengáš sa.“ Kúrňava. Horúčava ma zaliala, neviem či od rozčúlenia, či od vzrušenia. Pot ma zalial, citila som vlhkosť všade, keď som si pomyslela, ako mu budem miery brať.