Blog.sk

Po dlhšom čakaní pridávam jubilejnú kapitolu. Síce sa dej len troška posunul, ale nakoniec nie tak ako som pred tým sľuboval. Dúfam že vás dĺžka kapitoly neodradí. Kapitolu som úplne neukončil, ale vy si koniec určite uvedomíte. Ak by ste chceli aby dej poviedky pokračoval inou líniou, máte poslednú možnosť vyjadriť svoj názor. Od nedeľe začínam písať 26. kapitolu. Pre pridanie ďaľšej kapitoly poprosím aspoň tri malé komentíky, aspoň budem vedieť kto z vás číta. Ak by žiadne neboli, tak bude poviedka odstavená na cca 1 mesiac. Inak by som pokračoval v druhých poviedkach. Do konca novembra by som chcel poviedku dokončiť. Ešte približne takých päť dlhších kapitok a bude koniec. Takže komentujte. Beriem i negatívne komentáre, aspoň mi trocha pomôžu naviazať na ďaľší priebeh udalostí. So srdečným pozravom váš, ako iný len autor.

..... Preto je povinnosťou zamestnávateľov tak zariadiť veci, aby za nijakých okolností nebola robotníkovi odobraná možnosť starať sa o rodinu......

Medzivstup: Kotlinka a či Krajinka, nie je to jedno? Hobitia vlasť, kde sa dá putovať odhentiaľ tam a či z hentoho konca na ten opačný...no nie kvôli sťahovaniu ale pre radosť z putovania... Naša Kotlinka by mala byť miestom, kde sa ľudia majú radi a držia pokope, no namiesto toho si strpčujú život a podozrievajú sa, požadujú, obviňujú a hádajú...pozor aby na nás obyvateľov Kotlinky, nezaútočil Mordor lebo to by sme v tejto nejednote neustáli.

..bez rybára a prístavu mojej záchrany..

Alebo návrat k môjmu prvému stretnutiu cez internet...

darček od prababiny

... spomienky rozpustené v čase ...

mala by som písať niečo hlbokomyselné o zosnulých, ale nejde mi to...

za 11 krásnych rokov spoločného života..

zaujímalo by ma

... je to na nevydržanie ... mrazivo a mrazivo ...

...že buď Slovensko ešte stále nie je právnym štátom alebo, že niektoré slovenské firmy majú porušovanie zákonov napísané vo svojom organizačnom poriadku. Veď aj tak sa im za to nemôže nič stať....

august 2004

..s hudbou..