Blog.sk

... a ani Lucifer sa jej nezastane ...

..ak nevieš, čekni radu !

čo s Tebou ...

Nechal som sa uniesť :) I am sorry

Autor:Totomale

A ČO STE MI VY

Príbeh: Keď som včera vystupoval z vlaku, predo mnou šla pomalým tempom stará babka. Ponáhľal som sa a nevedel som ju predbehnúť. Vytáčala ma do nepríčetna. Vtedy som sa zarazil a povedal som si:"Kam sa ja vlastne ponáhľam?" Ozvali sa vo mne výčitky svedomia, že som sa v duchu nahneval na babku, ktorá nemôže za svoju rýchlosť. Celý život pracovala aby sa aj moja generácia mala dobre, možno veľa vytrpela. Ale všetko trpezlivo zniesla. A ja som netrpezlivý a malicherný. A to všetko len preto, aby som bol o 10 minút skôr na internáte. Tých pár minút aj tak premrhám na internete alebo pri telke. Alibisticky to zhodím na dobu v ktorej žijeme. Všetci sa hrozne ponáhľame. A večer zistíme, že sme zase toho veľa nestihli. Frustrovaní si ľahneme a zaspíme spánkom nepokojných. Popri známych frázach "Ako sa máš?, Ako žiješ?..." sa nám do slovnej zásoby vtesnalo "Strašne sa ponáhľam, nemám čas!". Toľko toho máme na práci. Cez sms si vyznávame lásku, komunikujeme caz chat a face to face si nemáme čo povedať. Trápia nás účty, kariéra. A popri tom už neostáva čas nazvyš. V schránkach sa nám hromadia maily, lebo "nemáme čas odpísať", na polici sa kopia knihy, lebo "nemáme čas čítať", nevieme ako vonia príroda, lebo "nemáme čas k nej pričuchnúť". Takto a podobne si zaneprázdnenosť racionalizujem aj ja. Ale dokedy to vydržíme? Stále chceme viac stihnúť a darí sa nám menej. Možno venujeme priveľa času veciam, ktoré si ho nezaslúžia. Žijeme hrozne rýchlo, máme skoro všetko a napriek tomu sa kopia nešťastní ľudia. Náš život je nekvalitný. Priemerná dĺžka života sa pomaly predlžuje, no jeho kvalitatívna zložka je čím ďalej tým viac nevýrazná. Nevieme sa zastaviť a uvedomiť si hodnotu vecí. Robíme veľa fotografií, ale už si ich ani neprezeráme. Napálime ich na CD a tým to skončilo. Počítače máme plné mp3- jek, ale nemáme prehľad čo je to vlastne za hudbu. Množstvo televíznych kanálov, ktoré dávajú naraz veci, ktoré chceme vidieť a hneváme sa, že to nestíhame. Namiesto zábavy stres. Stále si kontrolujeme mobil, či nám niekto nevolal. Vypnúť mobil? Veď môžeme zmeškať dôležitý hovor!Prestávame si vážiť krásne veci, kvôli ktorým sa oplatí žiť. Môj dedko má 83 rokov. V živote nebol v zahraničí, nemá mobil, pozerá len dva televízne kanály a počúva jednu stanicu na svojom starom tranzistore. A napriek tomu mi minule povedal, že prežil krásny život. Má množstvo spomienok, ktoré mu vyvolávajú úsmev na tvári. Vie sa tešiť z pekného dňa, z vône dreva, s ktorým celý život pracoval, so svojich vnúčat, na ktoré je pyšný. Žil ťažký život ale vážil si ho. To my dnes nevieme. A tak máme infarkty už v päťdesiatke, kopu rakoviny a depresií. A možno by stačilo spomaliť. Tvrdenie, že sa to nedá, neobstojí. Sú ľudia, ktorí to dokážu. Zamyslime sa, koľko času venujeme nepodstatným veciam. Skúsme si vypnúť mobil. Porozprávať sa a niečo si prečítať. Snáď som si uvedomil môj rýchly život včas nato, aby som spomalil. Kamarát má chalupu v Henclovej. Je to malá banícka dedinka obkolesená horami. Nie je tam signál na mobil, v telke jeden kanál (žiadna dilema a pozriete si aj to, čo by ste nikdy doma nepozerali a začne sa vám to páčiť), obchod otvorený len v utorok a štvrtok a jedna krčma s rozmermi 5x5 m. Ideálne miesto na spomalenie. Asi tam zabehnem, aby som sa zbytočne nehneval na starých pomalých ľudí, ktorí si vážia zbytok života a zbytočne sa neponáhľajú za smrťou tak ako my!

z sms..Jemu..

... kde sa pije prvé pivo a posledná turecká káva ...

vyvetrala som svoje vnútro ...v parku ...so synom .. a pritom sa nažrali aj divé husi a kačky. A fotila som do "bezseba"...

Starý známy výraz „paradoxná intencia“ opäť zavítal do mojej mysle. Počutý a videný mnoho krát, no napriek tomu mi jeho poznanie pripomína skôr oliznutie psom ako preniknutie podstaty. Vraciam sa k svojmu učiteľovi a v opísaní pochopeného píšem práve oliznuté toto:

„Veď ste ešte nevideli sprostejších ľudí, ako sú Američania... najsprostejší národ na svete!“

Tak kto je tu vlastne superstar?

...palma, lehátko, ľadový drink a šum mora

Dobrý den, chcem Vas poprosit o radu. Da sa nejakym sposobom pred uzavretim manzelstva pravne zabezpecit, aby pocas trvania manzelstva v pripade manzelovych dlhov o ktorych by som nevedela, by som tieto dlhy ako jeho manzelka nebola povinna splatit ak bude platobne neschopny (bezpodielove spoluvlastnictvo)a taktiez v pripade jeho smrti aby som nezdedila jeho dlhy. Su opravneni veritelia manzela pozadovat splatenie dlhov od manzelky? Tiez sa chcem spytat, ci moze mat narok manzel pri rozvode na moj byt, ktory mam v osobnom vlastnictve este pred uzavretim manzelstva, ak dokaze ze jeho vyplata bola posielana na moj ucet, z ktoreho som splacala uver za byt. Uverova zmluva na byt je na moje meno, buduci manzel je rucitel. Trvaly pobyt tiez bude mat v mojom byte. Dakujem