Blog.sk

Sama som našla s mapou miesto, kam ma zavolali na interview, na opačnom konci mesta. A sama som na to interview šla. Sama chodím nakupovať a sama trávim väčšinu času. Ani raz som sa nestratila. Nesťažujem sa. Len keby bola práca. Sú chvíle, keď Dublin nemám rada. To sú chvíle, keď je teplo a pekne, ja mám baleríny a zrazu začne silno pršať a fúkať dokopy a ja mám premočené nohy a nábeh na chrípku. Vtedy nadávam. Ale neľutujem. Viem, že o chvíľu zas vyjde slnko. Na autobus treba mávať, aby Vám zastavil. Vodič nevydáva a ak nemáte presne, smola. Mlieko tu chutí úplne inak...

-Do kedy budem narážať na trosky svojho bývalého vzťahu...? – zúfalo sa pýtala Natália, keď už nedokázala naškrobiť úsmev na tvar a z dokonalou fasádou vyjsť ráno zo svojej izby. Akoby čas pri rozchodoch a problémoch nehral rolu, veď v láske a vo vojne je dovolené všetko a nie je podstatne, či sme sa ľúbili roky alebo dni... bola to láska, a boli to, každého rovnako a predsa ináč.