Blog.sk

"...but you still have hope. And we've all come here tonight to tell you that hope will kill you... So you can just stop that." Povedala raz jedna výnimočná persóna... A mala pravdu. Hovorí sa síce, že nádej umiera posledná a bude to tým, že umiera s nami. Ale už nikto nespomína, že možno práve tá naša pseudosmrť (známa tiež ako sklamanie - rozčarovanie, vytriezvenie, zdroj: Výkladový slovník do vrecka) je spôsobená nádejou. Falošnou, samozrejme.

Už dosť dávnejšie som tu písal o chorobe, ktorá ma "postihla". Volá sa Vitiligo. Po roku sa k tejto téme vraciam ...

Dlhé týždne sa pohrávam s myšlienkou, že by som mohol konečne napísať čosi poriadne. Interesantnú spoločenskú kritiku čí pár módnych viet o tom, čo za krízu tento svet ešte čaká... A snáď by sa zadarilo a na dvere by klopal pán Pulizer.

tak teda ešte raz..

rozpadne sa stôl

Myslim si, ze ked je laska uplne na zaciatku, ked je este neista a hmlista, je dobre vytvorit si trvalu spomienku na ten opojny stav, ked je clovek stale ako na ihlach a stale sa mu v brusku hybu male potvorky a obcas sa z toho dokonca trasie...Toto je moj maly "artefakt", ku ktoremu sa rada vraciam...

Zopar kratuckych filmov so skokami nasich skokanov.

... plakala

na deň Zeme v Brezne...

Tvoje ňadrá sa mi hrotmi bradaviek oprú o telo, rozlejú sa mi po hrudi.. Tvoje ústa idú v ústrety mojim ústam, moje Tvojim..

Zafukal k nam vanok z podsvetia, asi silnejsi nez inokedy..

Každý večer ležala vedľa mňa a vymýšľala si rôzne príbehy: o zvieratkách, ktoré hľadali svoj domov, o princeznách, ktoré zachraňovali odvážni princovia, o tom, ako dobro vyhrávalo nad zlom.

Mám niekedy chuť rozsvietiť mu červenú, alebo ho len tak chytiť za nohu a nepustiť.

... hneď teraz treba povedať, že sa to myslí veľmi pozitívne a ešte o dosť lepšie ... a aj to je asi slabé vyjadrenie ...

Vrana k vrane...

Biografia Juana Pabla Rabu