Blog.sk

Stali sme s Ankou pri pokladni v obchodnom dome. Mali sme len par veci, pre seba a zvyšok našej bunky, na večeru. Všade bolo veľa ľudí, študenti sa vyrojili do najbližšieho obchodu, hlasná vrava a neustále pozdravy nám len pripomínalo, že začal semester a nám sa nechcelo čakať. Anka mala zlý deň, vyplakane oči pre vzťah, ktorý už dávno nefunguje a v ktorom zostali len výčitky, tak som sa ju snažila rozveseliť. Rozprávali sme sa o nepodstatných veciach a podvedome zamierili k najprázdnejšej pokladni. A zrazu som ho zbadala...

neviem čo to je

to co je?

:)

Niekedy sa zobudím, a mám pocit, že som doma.