Blog.sk

Ľutujem, že ma nenapadol, že mi nenapadol patetickejší názov, no po mesiacoch duševnej stagnácie osedlaný stereotypom márnej honby za snom, aby som zarobil dosť peňazí na to, aby som už v živote nemusel robiť suchú kundu, či rektálny otvor parte skurvysynov (a v rámci pohlavnej ekvilibristiky aj skurvydcér, ponevadž v korporátne globalizovanom svete neexistuje fenomén machizmu o význame, ktorým sa oháňajú strážcovia rovnosti príležitostí a výraz kurva je tak nádherne bezpohlavný), používajúcim spojenie „môžeme sa na to pozrieť“ keď tým myslia, že sa na to pozriem sám, zatiaľčo oni, či ony si dajú dobrý obed a partičku golfu, len aby sa mohli dodrbať do práce už o tretej poobede a vysedávať tam do desiatej s plnou hubou reči o neschopných podriadených a prekliato dlhom pracovnom čase (prípadne cezčasy sú samozrejme zahrnuté v základnej mzde) sa mi prosto nechce. A tak som dal výpoveď.