Blog.sk

Lebo niekedy sa to fakt stane. Len niekedy.

Moderná bájka

áno viem, robia to viacerí ľudia ;), ale ako študent sa idem priam užrať tým ničnerobením...ale asi tá radosť tentokrát nebola len týmto, zbehlo sa viac vecí naraz...

viete, dlho som tu už nebola, mala som netovací absťák a Domino nakzal, aby som všetko nové zaznamenala... tak ak by ste mali záujem sa trošku, trošilinku... fakt oboznámiť sa s mojimi terajšími aktivitami. Nove heslo: NAPIŠ TO DO BLOGU !

ani neviem čo presne som týmto chcela povedať....jednoducho a proste,je to tu.

mam strasny problem-zase rozhodovanie. Chcela by som sa prihlasit do jednej modelingovej sutaze,ktora byva kazdy rok.Vedela som,ze sa toto leto uskutocni.A vedela som aj to, ze tento rok pockam a prihlasim sa az na rok, lebo tento rok by mi modeling len zavadzal-chcem totiz dokoncit vela veci.. Ale co ak nie??? Co ak by som to predsa len mala skusit??? Neviem,či mam alebo nie...

od realistickeho slovenskeho pesimizmu k este realistickejsiemu kozmopolitnemu optimizmu...cast 1.

11-12 augusta v nemeckom Hinterzartenu startuje prvy zavod vrholovej sutaze skokanov-Letna velka cena (Sommer Grand Prix). Zatial len jeden slovensky skokan-Martin MESIK- moze startovat v tejto sutazi (ini slovensky skokani nenadobudli take pravo- musia najskor zabodovat w CoC).

Je to jednoduché

... to štvorfarebné guľôčkové pero si strčte ... a pokojne prepínajte ...

už asi deň

Trendový titulok k článku na ekonomickú tému o analýze nákladov a výnosov ma donútil pozorne prečítať celý text.

mmhh...nech to preboha niekto nezoberie z mojej blizkosti vazne lebo to by zase boli drby po celom meste ze mlada je tehotna:D::D:D:D:

Rodinné záležitosti 11. časť

Prečo som ti vlastne tú rozprávku sľúbila? Vynoríš sa raz za rok a nikdy mi to nezabudneš pripomenúť. Viem, že ty netušíš, čo všetko mi s ňou pripomínaš, koľko ešte takto začatých a nedokončených vecí ma čaká. Do dnešného dňa som nenašla chuť a v niektorých prípadoch ani odvahu dokončiť ich. Kedysi som si myslela, že všetky budú mať dobrý koniec, lenže práve v tejto chvíli si uvedomujem, že potom by som nikdy nezačala písať ani túto rozprávku, lebo už ten prvý príbeh by mal svoj dobrý koniec. Kdesi v mojom vnútri však počujem zvončeky konca dní, keď som vedela dať aj tomu najsmutnejšiemu príbehu koniec ako v rozprávke. Tak ako mi rástli vlasy, ja som zabúdala písať rozprávky. Slabé pokusy sú uložené a zamknuté kľúčom, ktorý nosí na krku niekto, kto mi je zároveň tak blízky ako vzdialený, od ktorého sa nikdy nedočkám jednoduchého obrázka z cukru. Nie je osud cukru krutý? Rozplynie sa v teplej ofarbenej vode a spomenie si potom niekto na cukor?