Blog.sk

Dávno zozbierané.

Nech si krákajú. Nič, na čo by som bol hrdý.

Strácam pocit, že mi veríš, pocit, že ma máš rád, pocit, že mi rozumieš... pocit, že sme priatelia. :(

Srdiecko na dlani...

Sú to presne tie dni, keď sa všetko zdá byť v poriadku. Dni, kedy má človek aspoň toľko šťastia, že nemyslí na negatívne veci. Ale ako dlho to môže trvať? Ako nám život neustále pripomína, asi tak 16 hodín a 43 minút.

...vlastne on ani tak nie, ako ho my chystáme...len či nám hyd z dvora zverí s pokojným svedomím...

Čo je bolesť?

Ach, teprv sa mi šecko zhnusilo, nuž ale pomoci nebolo, mosel sem len trpet.

kde som to čítala?...že naozaj si rozmyslite, čo chcete, lebo sa vám to nakoniec splní...?

Najúžasnejší,najkrajší a najdôvernejší vzťah aký medzi dvoma ľudmi môže byť:-) Je to ako keby určity druh lásky, no nie?

Prosila som...a nič sa nesplnilo...

Najväčšie hrdinstvo, je brať život a všetko okolo nás také, aké je a predsa to milovať...

Áno..prvý krok je priznať si chybu ..ale o druhom už v žiadnom americkom filme nehovoria.

Následky internetu!

Ja len, nech máte príjemný víkend. Báječný.. a pozor na bájky.

Čakanie je niekedy veľmi príjemné.

...také výtrty robieva aj doma, ale to bolo poprvé na verejnosti..:-)) jóóój, čo len z neho vyrastie...:-)

Ách, já ubohý cestovatel, nebolo dost na tom, že sem nemohel si kúpit, čo bych potreboval, ešče k temu mňa nečistá košela a špinavé zapotené gate trápili.

tak, toto som pisala na slohu, cize to je 45 minutowa zalezitost... nic moc, ae poxwalu som za to dostala :))

Zbohom, vlast moja! Zbohom, domov mój! Kdo vie, či uzrem nekdy manželku moju a dietky moje.