Blog.sk

Dnes uplynulo presne 20 rokov odvtedy, čo si úspešne absolvoval štátnice. Je to milý dôvod na pripomenutie Tvojho úspechu, ale na druhej strane, zase nič také zvláštne, aby Tvoja dcéra mala dôvod podeliť sa oň s verejnosťou. Nebolo by to nič zvláštne, veď vysokoškolský diplom už má dnes kadekto, KEBY...

Na vaše názory som prichystaný odpovedať na váš e-mail.

...poviem si, keď dnes, po 38 rokoch, občas navštívim moju rodnú obec a so smútkom v duši vnímam, že je doslova na vymretie. Nie je v nej už ani krčma, pre náš národ nepochybne nepísaný symbol, lebo okrem nej, kina a kostola človek svoje voľné chvíle v dedine ani nemal kde stráviť. (Ľudí, ktorí by sa vybrali čo len do Vihorlatu, k Sninskému kameňu alebo Morskému oku a na podobné nádherné miesta v okolí bývalo u nás málo.) A teraz ešte menej...

Moja nová poviedka, pokračovanie zajtra, všetky ohlasy (takmer) sú vítané.

Veľa sa už popísalo, o nej povravelo. Keď hrajú akúkoľvek jej pieseň, človeku prebehne mysľou osud Mariky Gombitovej. V duchu sa pýta, prečo práve jej trinásta sudička musela nadeliť život na vozíku a v osamelosti?

Máme to za sebou...

Dovoľte mi aby som takouto formou rozobral vzťah: rodičia a detí. Ku životnej kapitole venovanej detstvu a mladosti (keď sa vzťah rodičov a detí formuje asi najviac) predostieram malú sondu do vnútra oboch generácií. Možno máme – vy a ja – podobné skúsenosti.

tento muž fakt existuje.... už sa našiel