Blog.sk

simply gorgeous!

Tak s tímto krasavcem pojedeme letos na dovolenou.

Niečo staršie. Už som aj zabudla, že som niečo také napísala. Našla som to náhodou, keď som čítala odoslanú poštu.

Bol raz jeden chudobný, urastený mládenec, známy nebojsa. V tej dobe žil v horách obludný ...

príbeh na zamyslenie

Často si kladiem otázku, čo zahŕňa obsah slova „humánny“. V slovníku cudzích slov je výraz vyjadrený ekvivalentom – ľudský, ľudomilný. Nech sa na to pozerám ako chcem, drvivá väčšina ľudskej populácie je všetko možné, len nie humánna. Stačí sa pozrieť už do dávnej minulosti, ešte ,keď sa ľudský rod ponevieral v kolíske nášho zrodu – Afriky. V tamojších dobách súperilo niekoľko vetiev humanoidov o svoje miesto pod africkým slnkom. Práve vďaka našej vrodenej agresivite sme sa postupom času dostali na vrchol potravinového reťazca. Samozrejme to bolo podmiené aj inými faktormi – ako napr. zloženie potravy. Boli aj sme všežravci. Vďaka tomu sme boli schopný sa prispôsobiť ročným obdobiam, s ktorými úzko súvisí aj dostupnosť potravy. Ale v neposlednom rade sme boli konzumentmi mäsa. Obsah živočíšnych bielkovín priaznivo vplýval na zväčšovanie mozgu. Mali sme v rukách zbraň ktorú dovtedy nevlastnil žiadny iný tvor. A ak aj vlastnil s časti externé podmienky a s časti ľudský rod samotný, dosiahol už spomínaného vrcholu. Už v týchto dobách sa vraždilo. Boli to útoky zapríčinené či už nedostatkom jedla, chránenia si svojho územia. To sú však ataky, ktoré bežne vidieť aj u tvorov s nižšou inteligenciou. Cez to všetko sme sa nestihli vyvraždiť. Pomer natality voči mortalite bol vyšší. Samozrejme tento sled udalostí neprebiehal v tejto zjednodušenej forme. Medzi jednotlivými etapami bol odstup niekoľkých tisícok až miliónov rokov. Pomaly ale iste sa rozvíjalo ľudské racio. Človek začínal uvažovať aj nad inými vecami ako kam sa pohnú stáda bizónov, alebo či bude dosť rýb v sieti. Rozvinulo sa filozofické zmýšľanie. Kto som? Odkiaľ som? Kam patrím ? Ľudia potrebovali určiť pôvod svojej existencie, pôvod prírodných úkazov. Hľadali mnohé iné odpovede na mnohé menej či viac pragmatické otázky. Rozvinuli sa mestá, štátne zriadenia. Rozvinulo sa náboženstvo. Tieto inštitúcie potrebovali vodcu. Potrebovali aby ich niekto zriaďoval. A ak niečo zriaďujeme máme MOC! Mať moc nad ostatnými ľuďmi, nad životom a smrťou. Ak má niekto moc, nájdu sa ľudia čo mu závidia. Kde je závisť je agresivita. Niektorý ľudia sú schopný, bažiac po moci a prostriedkoch urobiť čokoľvek – napr. aj vraždiť. Takže sme sa (a stále to pokračuje) zabíjali a vraždili, aby sme mali viac peňazí, viac moci, viac pozemkov. Vraždili sme sa v mene kráľov, v mene Božom, v mene veľkých myšlienok, v mene nepozaného, v mene klamstiev. Vraždíme sa v mene nedostatkov bez ktorých ide žiť. Tieto nedostatky pramenia z našich vlastností, ktoré sú našimi nedostatkami. Veď kto z nás nikdy nezávidel, neklamal, nezavádzal či utajoval. Veď aj to je ľudské. Tak isto ako láska, štedrosť, empatia. Ľudské je podať pohár čistej voda bez jedu, podať pomocnú ruku. Ľudské je utrieť dieťaťu slzu a chlácholiť ho. Ľudské je podať starcovi ruku, hladnému chlieb. Mali by sme sa snažiť, aby každý z nás obhájil ono slovo stojace v slovníku cudzích slov. Aby naozaj platilo humánny = ľudský. Jarka Š

Drzte si bezpecny odstup!

Včera som mal možnosť zhliadnuť ďalší superhrdinovský epos – Superman sa vracia, ktorý sa mi v pamäti uchoval najmä vďaka šikovnému marketingovému ťahu producentov, ktorým bolo spomenutie obrovského prirodzenia hlavného protagonistu Brandona Routha. Nepochybne to zabralo – u mňa, trpiaceho komplexami z môjho malého mužstva a u ďalšieho radu na povrchu zachladeno pôsobiacich intelektuálok, ktoré sú v skutočnosti vášnivejšie ako Vanessa Pradis. Johnny si určite vie vybrať.

Viete, mam dve sestry...mame k sebe fakt blizko, ale v poslednej dobe to s jednou zacalo riadne skripat :(... Neviem, ci pisem preto, aby som dostala radu, alebo preto, ze mam blbu skusenost a chcem vediet, ze je v tom az po usi alebo nechcem, aby sa jej stalo to co mne... Teda, moja sestra ma noveho priatela... To by bolo velmi pekne a uzasne, keby (podla mna a vlastne i podla mojich blizkych) nebol riadny debil... Zacalo to velmi pekne...mucko, zlaticko a podobne mile slovicka az kym sa nenamotala... , dnes je to v stadiu, kedy prestala chodit von s kamoskami, pretoze "jemu" sa nepacili, vo vsetkom ju obmedzuje a co je podla mna dost krute, dost ju pred nami zhadzuje a ponizuje a vlastne vsetko, co urobi je zle... V kuse jej skace do reci, najnovsie uz i nam a teda ked s nim pride k nam, radsej sa postupne cela familly niekam odprace...vsetko to rozpravanie je vlastne iba o nom... Vymenil uz mnoho zamestnani, vsade sa mu nieco nepacilo, vsade mu nieco vadilo a vlastne tak je to i pri nej a najhorsie je, ze ona si to vobec nevsima, vobec to nevidi, alebo nam len pritakava... Naozaj ju mam velmi rada a prajem jej, aby nasla v zivote naozajstne stastie, ale tento tyran ju uplne nici, polavila v skole, hovori jej do obliekania, do cesania ... A ja neviem, co mam robit. Bojim sa o nu, alebo mam len strach, aby sa nestalo co mne? Nenavidim ho, lebo som sa sklamala v laske, som neuroticka? A ak nie, ako jej mam pomoct?

pravidelná stolica - základ dobrej masáže

Základným princípom netspeaku je hravé využívanie homofónie - rovnakej výslovnosti anglických čísloviek a plnohodnotných slov alebo ich častí.