Blog.sk

a just chcem...

ak si moj blog otvorite dozviete sa vic

(na Rossovu žiadosť dnes bez perexu ;)

Len toľko...Môj Pán ma našiel...:)

Sedel som na múriku na nábreží. Sám. Vlastne... klamem. Jar už asi nepríde tak priznám, že mi spoločnosť robila jašterica. Taká obyčajná, šedozelená.

pár foto

pohľad odmietnutia

Reakcia na básničku od kvertice -MIREC-

Začiatky sú ťažké. Určite to všetci poznáte. Keď sa chystáte spraviť prvý krok , tak z toho máte zmiešané pocity. Na jednej strane neviete, či robíte správne a na strane druhej ste o správnosti svojho rozhodnutia skalopevne presvedčení. Každý má v sebe určitú dávku nerozhodnosti, ktorú ovplyvňuje aj ochota riskovať.

a čo sa stalo potom

Samozrejme, ze mam obcas chut na rychlovku, ale toto bolo aj na mna prilis. Stretli sme sa podvecer, v piatok... (tento text je recyklovany: venujem Racanovi)

Ako som už spomínala minule (viď predposledný príspevok s ešte dlhším názvom), vidí sa mi, že môj strážny anjelik je správny chlapík (alebo dievčatko?) a neváhal(a) ani chvílku, zbalil(a) kufre a vybral(a) sa so mnou na cesty. Lenže, žiaľ, čert nikdy nespí (určite chlap :) a ani si nenechá ujsť príležitosť, pozrieť sa za hranice... A poviem vám, kým anjelika máme prideleného každý po jednom kuse, čert má celú armádu rôznych posluhovačov a pomocníkov, rôznych zlých škriatkov, koboldov či démonov. A vidí sa mi, že zopár démonmi sa rozhodol spestriť môj život (okrem toho viem celkom určite o jednom škriatkovi, ktorý mi kradne perá, ale ten je z úplne neškodnej sorty).