Blog.sk

:)

Keď promile v krvi je pomaly vyššie ako moje IQ... vtedy mi najviac chýbyš... Keď ruch na diaľnici ustane a všade je také ticho, že moje myšlienky kričia odušu....vtedy mi najviac chýbaš... Keď vtáci o piatej ráno začínajú spievať piesne na dobré ráno a ja si líham do postele...vtedy mi najviac chýbaš...

Po príchode nasleduje odchod, vír vzduchu po vzďaľujúcom sa vlaku rozhýbe konáre stromov a pramene mojich vlasov, čo ukryjú slzy za niečím, čo bolo a už nikdy nebude. Potom dlho nič, len obdobie pokoja a ticha a hladenia do diaľky a potom znova nový vlak, ktorého vzduchová vlna do mňa narazí ako samotná lokomotíva a rozhýbe každou čiastočkou môjho tela. Chcela som ti zapchať ústa dlaňou, povedať ti, aby si okamžite prestal, lebo vyrieknuté slová už späť nevrátiš a čo ty vieš, aké sú dievčatá naivné, hneď všetkému uveria a potom majú pocit, že si im niečo dlžný. A ja som ešte stokrát horšia.