Blog.sk

„Mami idem,“ hodil som tanier do drezu a dával si pri tom pozor, aby mi niečo nevypadlo z úst. Prehodil som si cez plece kapsu, zobral do ruky skicár a zamieril ku mamine. „Dneska ti to vyšlo,“ a dal som jej pusu na líce. „Kedy príde ocino?“ „Dnes by mal dôjsť klasicky.“ Vtedy som sa trochu upokojil, nerád som nechával maminu doma sám. Nerád som nechával hocikoho sám. Ako mladší som predsa nemohol tušiť, že v podstate je sám každý. „Dobre tak idem, chýbajú mi na skúšky ešte nejaké portréty.“ Mamina bola asi tak rada, že sa chcem dostať na moju vysnívanú stavebku, ako som ja neznášal maľovanie portrétov.

... dôvodom prečo sa neodvažujeme nie je to, že veci sú obtiažne, veci sú obtiažne preto, že sa neodvažujeme...