Posledné 3 príspevky
Srdiečka
01.05.2006 23:44:19
Menšie poďakovanie a prejavenie dôvery ľuďom, ktorý robia môj život krajším....
Odmietnutia, ktoré som od žien zažil
01.05.2006 22:43:50
Zažil som ich viac, no nikdy neboli nejakým veľkým utrpením pre ego, či pre srdce. Je iné byť odmietnutý a iné dostať kopačky od niekoho u koho máte už vytvorený ten pocit, že aj on vás miluje.
* Prvý krát som dievčaťu vyznal lásku v 15ke. A nemyslite si, že cez net! To som býval na dedine a niesol jej kvety, ktoré som deň predtým kúpil v meste, skrz celú dedinu až do baru kde vypomáhala mame s obsluhou. Bolo to tak trápne, úplne všetko okolo toho, veru niekedy je možno ľahšie ísť vstrúc smrti ako sa ísť niekam vyznať z citov, teda zaľúbenia.
Samozrejme, bol som neúspešný, čo by som aj chcel na prvý krát, že? :) Ale akosi ma to nezlomilo, aj som si tak trochu vydýchol, že to napätie už mám za sebou aj keď som bol z toho kúsok sklamaný.
* Bolo ich dosť takých, odmietnutí, u ktorých som priam šťastný, že k nim došlo, poznajúc o aké išlo dievčatá a poznajúc aký hlúpy som vtedy musel byť, keď som sa do nich zaľúbil, či vôbec o nich uvažoval. Len do piatich dievčat na svete som bol za svoj krátky život ozaj hrozne zaľúbený a z toho so štyrmi som chodil. To jedno, to bolo asi jediné skutočné odmietnutie môjho života. Ani neprijala kvety čo som jej kúpil, cítila by sa vraj potom zaviazane. Týždeň, dva predtým sme kade tade chodili, boli sme v kine, v čajovni, prechádzali sa po parku kde mi povedala, že by chcela predávať umenie na dražbe. Ani netuším čo s ňou je, hádam sa jej vodí dobre. :)
Ďalšie najčerstvejšie príspevky
Anthony
01.05.2006 18:50:07
Anthony mi chýba. Až tak veľmi, že sa mi o ňom zvykne snívať. Pochybujem, že na neho niekdey zabudnem, vlastne to sa ani nemôže stať. A pevne dúfam, že sa toto leto uvidíme. Ešte neviem, ako by sa to dalo zariadiť, ale jedno viem isto, musím ho vidieť.
Sebaľutovanie, negativizmus a dievča s úsmevom
01.05.2006 14:11:27
Serie ma smútok, serie ma ľútosť, serie ma zatrpklosť, ale serie ma aj to, že jedinou šancou je nádej, ktorá je štatističky beznádejná s malými šancami na výhru.
Nikdy som sa neodvážil premrhať ani tú najmenšiu šancu k láske a naopak som nešiel ani na istotu tam kde som to tak necítil, že by to láskou mohlo byť.
Všetky moje predchádzajúce priateľky boli nežné a citlivé, ozaj! Čo som vtedy potreboval, čo som si vtedy vážil, lebo boli iné ako väčšina tých dnešných, ktoré ma odradia už len tým ako ľahko sú dostupné, ktoré by si ani nemali šancu získať muža ak by sex neexistoval.
No moja posledná bola od všetkých odlišná. Poviete si, čo je to dva týždne. No pre mňa to bolo viac ako 13 mesiacov s mojou najdlhšou láskou (takto s odstupom času by som to slovo mohol dať do úvodzoviek, ale vtedy to pre nás láska naozaj bola) s ktorou sme boli deň čo deň. Tá posledná, ona jediná nebola mŕtva, ona sa tak nesmierne krásne smeje, je to až tak neskutočne nádherné. Prvé dievča, ktorú neporazilo z toho, že život je zmena. Cítim v nej divokosť, hĺbku no aj vernosť k rozumu na úkor citu, no cítim, že raz sa to prelomí, no už asi nebudem ten, kto bude mať šancu, ju takú zažiť. No teraz je to môj jediný sen ona, aj keď ju občas priam nenávidím, no ešte viac milujem.
