Blog.sk

Pomáhaj, Hospodine, bo niet už zbožného, vymizli verní medzi ľuďmi. Klamstvo hovorí jeden druhému, úlisnými perami dvojitým srdcom vravia. Nech Hospodin vykynoží všetky úlisné pery, jazyk, čo velikášsky vraví, tých, čo hovoria: Jazykom sme mocní, veď máme svoje pery - kto nám pánom?

K Hospodinu sa utiekam. Ako mi môžete povedať: Uleť na váš vrch ako vtáča! Lebo, hľa, bezbožní napínajú luk, na tetivu si kladú šíp, by potme vystrelili na úprimných srdcom. Ak sa základy zrútia, čo vykoná spravodlivý? Hospodin je v svojom svätom paláci, Hospodin na nebesiach má svoj trón. Jeho oči hľadia, Jeho mihalnice skúmajú ľudských synov.

V predchádzajúcom článku sme hovorili o potrebe nevyhnutnosti poznania hierarchickej štruktúry vlastného vnútorného života, aby sme boli schopní riadiť sa jej najvyššou zložkou a aby sme naopak nedôstojne nepodliehali jej nižším zložkám. V prvom prípade budeme totiž nevyhnutne kráčať cestou do výšin, kým v druhom prípade sa zase nevyhnutne začneme prepadávať do nízkosti.

Ó Hospodine, prečo stojíš zďaleka, skrývaš sa v chvíľach súženia? Bezbožný v pýche trápi biedneho. Nech sa chytia v úkladoch, ktoré vymysleli. Lebo sa honosí bezbožník svojimi chúťkami a lakomec sa rúha pohŕdajúc Hospodinom. Bezbožník vo svojej namyslenosti Ho nehľadá. Všetky jeho myšlienky sú: niet Boha!

Ďakovať budem Hospodinu celým srdcom a rozpoviem všetky tvoje divné skutky. Budem sa z teba radovať a jasať, ospievam tvoje meno, Najvyšší, že ustúpili moji nepriatelia, potkli sa a zhynuli pred Tebou: lebo si rozriešil môj súd a spor, posadil si sa na prestol čo spravodlivý sudca. Karhal si pohanov a bezbožného zahubil, na večné veky vytrel si ich meno.

Ó Hospodine, Pane náš, aké je slávne Tvoje meno na celej zemi! Velebu svoju rozprestrel si nad nebesá. Z úst dietok a tých čo sú pri prsiach, si pevnosť založil proti svojim protivníkom, aby si umlčal nepriateľa i pomstiteľa.

K tebe sa utiekam, ó Hospodine, Bože môj: zachráň ma pred všetkými mojimi prenasledovateľmi a vytrhni ma, aby ma neroztrhali ako lev, keď odvlečie a nebolo by záchrancu. Ó Hospodine, Bože môj, ak som to urobil, ak neprávosť mi lipne na rukách: ak som zle spravil svojmu priateľovi, ak som bez príčiny vyplienil protivníka, nech prenasleduje ma nepriateľ, nech dohoní a po zem pošliape mi život a česť mi zdepce do prachu! Sela.

Na ľuďoch modernej doby je mimoriadne zarážajúce to, že napriek veľkým znalostiam v matematike, fyzike, technike, prírodných vedách a v mnohých iných disciplínach fatálne zaostávajú v poznaní seba samých. V poznaní štruktúry a fungovania vlastného vnútorného života, čo im nevyhnutne spôsobuje škodu, ktorá sa prejavuje nesprávnym, pomýleným, ba až seba deštruktívnym zneužívaním poznatkov, ktorými disponujú.

Ó Hospodine, netrestaj ma v svojom hneve a v prchlivosti svojej ma nekáraj. Zmiluj sa nado mnou, Hospodine, veď som zomdlený, uzdrav ma Hospodine, lebo strnuli mi kosti, i moja duša je preveľmi zdesená. - Ty však, ó Hospodine, dokedy...?

Hospodine, naslúchaj mojim slovám a povšimni si môj vzdych! Pozoruj hlas môjho volania, Kráľ môj a Boh môj, lebo k Tebe sa modlím. Čuj, Hospodine, hlas môj zrána, zrána Ti robím prípravy a vyčkávam. Lebo Ty nie si bohom, ktorý záľubu má v bezbožnosti, u Teba nemá miesta nešľachetník. Chvastaví nesmú sa Ti postaviť pred oči, Ty nenávidíš všetkých ktorí pášu neprávosť.

Keď volám, vyslyš ma, Bože mojej spravodlivosti! Ty si mi uľavoval v tiesni, - zmiluj sa nado mnou a počuj moju modlitbu! Ľudia dokedy česť moja bude v potupe? Dokedy chcete daromnosti milovať a vyhľadávať lož? Sela. Vedzte že Hospodin divne si vyznačil zbožného, Hospodin počuje, keď volám na Neho.

Hospodine, ako mnoho je mojich nepriateľov. Mnohí povstávajú proti mne! Mnohí o mne hovoria: Pre neho niet pomoci u Boha! Sela. Ale Ty Hospodine, si mojim štítom, si mojou slávou, Ty mi dvíhaš hlavu. Keď hlasite volám k Hospodinu, On mi odpovedá zo svojho svätého vrchu. Sela.

Prečo sa búria národy a ľudia vymýšľajú daromnosti? Zoskupujú sa zemskí králi a kniežatá sa spolu radia proti Hospodinu a proti jeho Pomazanému: Spretrhajme ich okovy a zhoďme zo seba ich putá. Ten, ktorý býva v nebesiach, sa smeje, Pán sa im vysmieva.

Blahoslavený muž, ktorý nechodí podľa rady bezbožníkov, na ceste hriešnikov nestojí a v kruhu posmievačov nesedí, ale v zákone Hospodinovom má záľubu, o jeho zákone rozjíma dňom-nocou.

Stvoriteľ nám daroval slobodnú vôľu. Môžme ju užívať po svojom, čiže žiť v hriechu, alebo žiť podľa jeho prikázaní. Ibaže prikázania sú vlastne konkrétne pravidlá. Zákony ako správne žiť. Musíme ich dodržiavať, ak chceme byť spasení, teda úplne sa im podriadiť. Prestať žiť podľa svojej vôle a začať žiť podľa Vôle Božej. Dobrovoľne sa vzdať vlastnej vôle a úplne sa podriadiť niečomu vyššiemu. Vzdať sa svojho práva rozhodovať o vlastnom živote a prijať fakt, že sme bezmocne vydaní napospas niekomu inému. Nie je to definícia otroctva? Aj keď zrejme myslená v dobrom? Stvoriteľ nám teda na jednej strane slobodnú vôľu daroval, ale v skutočnosti chce, aby sme sa jej zriekli a úplne sa mu podriadili. Ako je to teda?